Sparta
Umiestnenie: | |
---|---|
Typ: | Historické miesto |
Osudy mocného mesta Sparta
Peloponézska vojna, bitka pri Thermopylách, vojvodca Lýsandros… slávu Sparte priniesla predovšetkým jej dávna minulosť, pretože vo forme archeologických nálezov sa toho príliš nezachovalo. Jej dejiny sú totiž veľmi spletité. Za povšimnutie však stoja aj panorámy okolitých hôr.
Dnešná Sparta (asi 20 tisíc obyvateľov) leží v južnej polovici polostrova. Smerom na západ od nej sa zdvíha najvyššie peloponézske pohorie Taygetos (vrchol Xerovouna – 1 820 m n. m.), východne sa týči mohutný masív Parnonu. Pri meste začína diaľnica A71, mieriaca severným smerom k Megalopoli, kde sa spája s diaľnicou A7 vedúcou až do Korintu. K prímorským mestám Skala a Gythio na juhu je to približne 40 kilometrov.
Vzostup a pád Sparťanov
História Sparty sa začala písať medzi 16. a 15. storočím pred n. l. Povesti síce hovoria o jej založení Lakedaimónom, ktorý ju pomenoval podľa svojej manželky, reálnejší je však vplyv achajských kmeňov a predovšetkým neskorší vpád Dórov. Tí zo Sparty urobili centrum silného mestského štátu, ktorého úpadok nastal až bitkou pri Leuktere v roku 371 pred n.
Novú Spartu nechal postaviť po osamostatnení Grécka kráľ Ota I. v roku 1834. Zo starovekého mesta však takmer nič nezostalo, až na Akropole, divadlo, chrám bohyne Atény a hrobku kráľa Leonida. Navštíviť môžete aj kostol sv. Nikóna z 10. storočia a archeologické múzeum.
- Neváhajte a navštívte Spartu na Peloponéze.