Flamenco
Umiestnenie: | |
---|---|
Typ: |
Flamenco sa stalo typickým znakom Španielska a bez neho si možno túto krajinu už len ťažko predstaviť. Jeho domovom je Andalúzia, konkrétne trojuholník tvorený mestami Cádiz, Granada a Sevilla. Flamenco na toto územie priniesli cigánskej kmene, ktoré z Indie, svojej pôvodnej vlasti, prišli do Andalúzie cez severnú Afriku. Aj keď sa flamenco začalo vyvíjať od 14. storočia, prvá písomná zmienka o ňom pochádza až z druhej polovice 18. storočia.
Svoju zlatú éru prežívalo však ešte o storočie neskôr, kedy sa z pôvodne uzavretej cigánskej spoločnosti dostalo na verejnosť. Vtedy tiež prvýkrát sprevádzala spev aj gitara. Dovtedy vždy tanečníka sprevádzal len spev. V roku 1842 bolo v Seville otvorené prvé café cantante, akýsi druh kaviarne, kde sa hralo flamenco, a ďalšie kaviarne rýchlo nasledovali.
Flamenco je životná cesta
Flamenco nie je len spev, ale súhra hry na gitaru, spevu a tanca. Podstatou je neustála improvizácie. Je zároveň výrazom určitého životného postoja. Vyjadruje snahu po plnom, spontánnom a neviazanom živote. Je v ňom ukryté veľa emotívnych kontrastov - bolesť, smútok, spontánnosť i radosť. Vo svojich začiatkoch hral práve dôraz na city vo flamencu veľkú úlohu. Slúžilo totiž ako opozícia, akási revolta voči vtedajšej usporiadanej spoločnosti.
Ešte dnes patrí cigáni k najlepším tunajšom tanečníkom aj spevákom. Ich slovám síce väčšina ľudí nerozumie, ale mrazí pri tom v chrbte, pretože skoro každý vytuší, že sa tu odohráva dráma plné vášne, lásky, žiarlivosti, nenávisti, strachu, radosti i nádeje. Tanec emócie len umocňuje, a tak nezostáva než obdivovať ich umenie, ktoré sa nezaobíde bez nevyhnutných kastanet v rukách.