História Barbadosu pamätá divokých pirátov aj rebélie otrokov

Pre Európu ostrov, osídlený indiánskou skupinou Karibov (Aravakov), objavili portugalský moreplavci roku 1536. Jeho původne španielsky názov Isla de los Barbados (Ostrov fúzatých mužov) podla ďalší z etymologických verzií odkazoval na fúzatých pôvodných obyvateľov. Necelých 100 rokov potom sa stal britskou kolóniou, prví osadníci sa tu za finančnej podpory londýnskeho obchodníka Williama COURTNEY vylodili 17. februára 1627 a založili obec Holetown.

Historie-Barbados.jpg

Vďaka zriadeniu v roku 1639 je Barbadoský parlament (House of Assembly) tretí najstarší na západnej pologuli a svedčí o značnej vnútornej autonómii ostrova. Ďalších 20 rokov sa počet jeho obyvateľov dramaticky zvyšoval. Význačný podiel tvorili čierni otroci z Afriky, pracujúci predovšetkým na plantážach.

Dejiny Barbadosu na ceste k nezávislosti

K obmedzeniu otroctva výrazne prispeli veľké vzbury otrokov na čele s tzv. Bussaovou rebéliou 14. až 16. apríla 1816. Úplného zrušenia otroctva sa obyvatelia ostrova dočkali o 18 rokov neskôr.

Ostrovu sa, bohužiaľ, nevyhli ani prírodné katastrofy. Na následky vyčíňania Veľkého hurikánu v roku 1780 zomrelo na Barbadose 4 500 obyvateľov, epidémia cholery v roku 1854 zapríčinila smrť 20 tisíc ľudí.

Roku 1930 získal ostrov autonómiu, o 21 rokov neskôr bolo zavedené všeobecné volebné právo. V rokoch 1958 až 1962 patril do federácie Západoindických štátov a nezávislým štátom sa Barbados stal 30. novembra 1966.