Fauna a flóra nielen v národných parkoch Dalmácie

Začnime nášho sprievodcu po prírode Dalmácie návštevou miestnych národných parkov, ktoré tvoria celú polovicu všetkých chorvátskych rezervácií tejto kategórie. Sú to ostrovy Kornati a Mljet, nádherné údolie rieky Krka a divoké pohorie Paklenica. Už to samo o sebe svedčí o kráse a jedinečnosti prírody Dalmácie.
Ostrovy Dalmácie

NÁRODNÉ PARKY V DALMÁCII

Názov Rozloha v km2 Najvyšší bod v m Rok vyhlásenia Zaujímavosť
Národný park Kornati 218 237 1980 Zvyšky rímskej stavby v prielive Mala Proversa
Národný park Krka 109 350 1985 Skradinské vodopády vysoké takmer 46 metrov
Národný park Mljet 54 392 1960 Tisíc metrov dlhá jaskyňa Movriča
Národný park Paklenica 95 1757 1949 Tiesňava Klenac v kaňone Velika Paklenica

Kvety, stromy a iná vegetácia Dalmácie

Flóra v Dalmácii má stredomorský charakter s prevahou vždyzelenej vegetácie, ale nie je tu veľa súvislých porastov, najmä listnatých. V nižších nadmorských výškach rastú kroviny a zakrpatené stromy, zatiaľ čo vo vyšších nadmorských výškach prevládajú kríky, ako je vavrín, šalvia a drieň.

Zo stromov sú rozšírené borovice a v pobrežných oblastiach dovezené palmy, cyprusy a oleandre. Delta Neretvy je známa ako poľnohospodárska oblasť, kde sa pestujú citrusy, zelenina a ovocie. Na Hvare sa darí levanduli a pozdĺž pobrežia viniču.

Dalmácia žije na súši aj pod vodou

Na pevnine Dalmácie žije množstvo drobných živočíchov typických pre stredomorskú faunu, vrátane zajacov, hlodavcov, plazov, jarabíc a kún. Z väčších cicavcov sa v horských oblastiach vyskytujú líšky, jelene, čierne šelmy a medvede (ktoré možno zaradiť medzi nebezpečné zvieratá). K miestnym špecialitám patrí mungo promyka dovezený na ostrov Mljet, kde sa živí hojným výskytom hadov a šakalmi na polostrove Pelješac.

Bohatý život v Jadranskom mori predstavujú živočíchy ako hlavonožce, mäkkýše a ryby, ako sú dážďovky, kanice, sumce, makrely, molvy, tresky a tuniaky.