Stopy dejín na Korfu
Korfu je opradené tajomstvami a figuruje v mnohých mytologických bájkach. Býva označované ako bájna krajina Fajákov a zastavil sa tu i Odyseus na svojej ceste z Tróje.
História ostrova začala 50 000 rokov pr. n. l., kolonizácia prebehla už v archaickej dobe. Míľniky tunajšej histórie sú úzko spojené s históriou Grécka. V Periklovom období (442 až 429 pr. n. l.) prišlo v Grécku k veľkému rozmachu Atén a začala sa výstavba Akropole. Sparta však v peloponézskej vojne porazila Atény, a tak začala vláda tyranov.
Pod nadvládou Ríma, Byzancie a ďalších ríš
Prvé strieborné mince boli vyrazené za éry Rímskeho impéria. V rokoch 359 až 1204, v období Byzantskej ríše, prichádzajú s dobyvateľskými úmyslami na ostrov postupne Góti, Slovania, Húni, Bulhari, Arabi, Normani, križiaci, Janovčania a nakoniec Benátčania. Tí tu nakoniec vládli viac ako 400 rokov, až do roku 1797.
V roku 1864 vznikol parlament, ústava a Jónske ostrovy bolo pripojené ku Grécku. V prvej svetovej vojne sa Korfu stalo oporným bodom spojencov. Po porážke Srbského kráľovstva rakúskymi a nemeckými vojskami sa sem uchýlila srbská vláda, parlament i zvyšky armády. Na ostrovčeku Vidos sa zachovalo mauzóleum vybudované na pamiatku padlých Srbov.
Korfu počas vojenského besnenia
V rokoch 1921 až 1922 stroskotáva grécke ťaženie proti Turkom a poldruha milióna Grékov je vyhnaných z Malej Ázie. Veľa utečencov našlo svoj domov práve na Korfu. V roku 1936 zavádza generál Metaxas v Grécku brutálny fašistický režim. O štyri roky neskôr obsadzuje ostrov fašistické Taliansko a v auguste 1943 Nemci bombardujú hlavné mesto.
Koncom ďalšieho roka Korfu získavajú Briti a odovzdávajú ho naspäť Grécku.
