Kréta na osi dejín
Kréta býva hlavne kvôli svojej bohatej histórii označovaná ako „šiesty kontinent“. Prvé stopy osídlenia ostrova pochádzajú z neolitu. Asi o 4 tisíc rokov neskôr prichádzajú na ostrov v druhej vlne osídlenia znalosti o spracovaní medi a bronzu.
Vzostup a pád minojskej civilizácie
V období palácov dochádza ku striedaniu rozvoja minojskej kultúry a stavby palácových komplexov s prudkým úpadkom a ničením stavebných diel. Kréta sa potom opäť stáva obchodnou a kultúrnou veľmocou a počet obyvateľov stúpa až na 250 000. Zanedlho dochádza k invázii Mykénčanov a minojská kultúra upadá.
V 9. storočí pred naším letopočtom celý ostrov obsadili Dórovia. Ihneď vznikajú spolky miest, ktoré navzájom tvrdo súperia o nadvládu. Z tohto vzdialeného obdobia pochádza i preslávený, do kameňa vytesaný zákonník z mesta Gortys.
Kréta ako súčasť Rímskej ríše
Práve Gortys sa po dobytí Rimanmi stáva hlavným provinčným mestom a centrom kresťanskej Kréty po príchode apoštola Pavla. V roku 359 nášho letopočtu sa ostrov s rozdelením Rímskej ríše stáva súčasťou Ríše východorímskej. V roku 856 sa jej zmocňujú Arabi a podrobujú si kresťanských obyvateľov. Generál Nikefóros Fokas však v roku 961 dobýva Krétu naspäť a začína obdobie veľkého rozmachu a prosperity.
Ostrov sa v roku 1204 stáva majetkom absolutisticky vládnucej Benátskej republiky. Vzniká krétsky odboj. Až keď sa výrazne zvyšuje nebezpečenstvo útoku Turkov, uzatvárajú Benátčania dohodu s obyvateľmi ostrova a nastáva krátke obdobie „kresťanskej renesancie“.
Kresťania proti Turkom
Avšak Turci v roku 1645 dobývajú Chaniu a po dlhoročnom obliehaní i Candiu, dnešný Heraklion. Turecká nadvláda trvá takmer tri storočia a po celý čas dochádza k povstaniam za slobodu. Najkrvavejšie je zrejme povstanie Daskalojánnissa vo Sfakii. Až udalosti v kláštore Arkadi, kde povstalci obliehaní presilou Turkov sami seba vyhodili do povetria, doženú európske mocnosti k tomu, aby v roku 1889 konečne prinútili tureckú armádu k odchodu.
Ostrov získava autonómiu, zostáva však pod suverenitou Osmanskej ríše. Rozhodujúcou sa stala revolúcia v roku 1906 pod vedením Elefthériosa Venizélosa, ktorý sa o 7 rokov neskôr zaslúžil o zjednotenie Kréty s Gréckom. V rokoch 1922 až 1923 sa 34 000 gréckych obyvateľov, žijúcich tisíce rokov v oblasti Malej Ázie, sťahuje na Krétu, súčasne ostrov opúšťa 22 000 moslimských Kréťanov. Od toho obdobia zdieľa Kréta osudy gréckeho štátu.
