História Zakynthosu je plná bojov a povstaní
Zakynthos sa v gréckej mytológii objavuje ako obľúbené miesto odpočinku boha Apolóna a bohyne Artemis. Svoje meno mal už za čias Homéra. Legenda hovorí, že ostrov bol nazývaný podľa kráľa Dardanosa Zakyntha.
Boje o Zakynthos
V roku 217 pred naším letopočtom bol ostrov pripojený k Macedónskej ríši. Neskôr sa stal súčasťou Rímskej ríše a dôležitým strediskom obchodu a plavby. V období rímskeho úpadku a potom i v čase Byzantskej ríše trpel nájazdmi mnohých divokých kmeňov z východu.
Neskôr, v roku 1479 ho ovládli križiaci a Turci, ktorý ho následne predali Benátčanom. Za ich vlády až do roku 1779 ostrov prekvital. Zakynthos sa dokonca prezýval grécka Florencia. Napriek tomu prišlo v rokoch 1628 a 1632 k ľudovému povstaniu, ktoré skončilo krvipreliatím.
V roku 1779 prišli na ostrov Francúzi. Ostrovania prevzali myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie a prišlo k verejnému spáleniu knihy „Libro d´Oro“, v ktorej boli zaznamenané šľachtické rody.
Boj za nezávislosť proti Veľkej Británii
V roku 1800 začala vytvorením tzv. Sedmoostrovnej republiky s povinnosťou platiť dane Turecku krátka nadvláda Ruska. O deväť rokov neskôr ostrov obsadili Briti a vytvorili Jónský štát s hlavným mestom Zakynthos. V roku 1814 vznikli Spojené štáty Jónskych ostrovov s britským protektorátom.
Počas gréckej revolúcie sa rozvinulo aktívne revolučné hnutie. Ostrovania i napriek odporu Britov bojovali spoločne so zvyškom Grécka za samostatný štát. V roku 1863 prišlo ku zjednoteniu a vzniklo slobodné Grécko.
Za druhej svetovej vojny bol ostrov okupovaný nemeckými a talianskymi vojskami, po jej skončení sa opäť stal súčasťou samostatného Grécka.
Zemetrasenie na ostrove
V roku 1953 prišlo zničujúce zemetrasenie so silou 7,9 stupňa Richterovej stupnice. Ostrov bol v podstate celý zničený.