História Malty
Pôvodné obyvateľstvo, ktoré prišlo zo Sicílie, vytvorilo na Malte megalitickú kultúru, ktorej stopy dnes nesú chrámové areály. Tieto stavby sú staršie ako legendárny Stonehenge alebo známe egyptské pyramídy.
Najznámejšími pamiatkami megalitickej kultúry sú chrámové komplexy Tarxien, Šnajdra či Ggantija na ostrove Gozo. Svetovým unikátom je aj podzemné pohrebisko – hypogeum – v Hal Saflieni.
Z neznámych dôvodov bol ostrov od roku 2500 pr. n. l. do roku 2000 pr. n. l. úplne neobývaný. Najpravdepodobnejším vysvetlením je nejaká prírodná katastrofa alebo epidémia.
Ostrovy boli znova osídlené až v dobe bronzovej, a to znova obyvateľmi zo Sicílie. Na kultúrny a hospodársky vývoj ostrova mali veľký vplyv Feničania, ktorí v roku 800 pr. n. l. spolu s Kartágincami prevzali vládu nad ostrovom.
Po nich prišli na Maltu Rimania. Pod ich nadvládou ostrov prosperoval a prijal kresťanstvo. Z čias ich vlády sa zachovalo niekoľko rímskych víl a kúpele v Ghajn Tuffieha, ktoré skrývali kúpele so studenou či teplou vodou, toalety, prezliekarne či parné kúpele.
Na začiatku 6. storočia n. l. patrí Malta pod správu Byzantskej ríše a začína hospodársky i spoločensky upadať. V roku 870 Maltu dobyla tuniská dynastia Aghlabidov. Ich príchod má za následok islamizáciu obyvateľstva, zmenu jazyka a bohatnú staviteľskú činnosť. Dodnes sa dochovalo opevnenie vo vtedajšom hlavnom meste Mdine.
Počas 13. storočia sa Malta opäť dostala do rúk kresťanského panovníka, a to cisára a sicílskeho kráľa Fridricha II. Ten Maltu dlho neudržal a v už v roku 1282 bola pripojená k aragónskemu kráľovstvu.
Cisár Karol V. venoval Maltu v 16. storočí johanitom, ktorí sú známi ako maltézski rytieri, aby ju chránili pred neustálymi vpádmi Osmanskej ríše. Johanitom sa podarilo odraziť osmanské vojská pri tzv. veľkom obsadení v roku 1565. Maltézski rytieri vybudovali veľa palácov, chrámov a kostolov a na ostrove sa udržali až do roku 1798, kedy kapitulovali pred vojskom Napoleona Bonaparta.
Malta bola v roku 1800 obsadená Britmi a v roku 1814 bola dokonca oficiálne začlenená do Britskej ríše. Na ostrove začína za vlády Britov rozvoj priemyslu, začína platiť ústava, volí sa parlament a zriaďuje sa úrad arcibiskupa. Malta hrala počas obidvoch svetových vojen veľmi dôležitú úlohu v stratégii spojeneckých vojsk.
Nezávislosť Malty bola vyhlásená 21. septembra 1964, ale hlavou štátu zostala britská kráľovná. Prvý maltský prezident bol zvolený až v roku 1974. Aj keď je Malta samostatný štát, stále patrí do britského Spoločenstva národov. Malta vstúpila do Európskej únie v rovnaký deň ako Česká republika, teda 1. mája 2004.
