História slnečnej Costa de la Luz
Približne v čase 1000 rokov pred naším letopočtom prišli do Andalúzie Feničania, aby založili kolónie v miestach, kde dnes stojí Cádiz, Huelva a Málaga.
V západnej Andalúzii vznikla tajomná a bohatá civilizácia Tartessos.
V epoche starovekého Ríma patrila Andalúzia k najbohatším a najcivilizovanejším oblastiam ríše. Do Ríma sa dovážali andalúzske olivy, ryby, meď a striebro. Rím mal aj dvoch cisárov z Andalúzie – Trajána a Hadriána.
V roku 711 vpadli na Iberský polostrov moslimovia z Afriky a urobili z Andalúzie svoju základňu.
Veliteľom bol arabský generál Tarik ben Ziyad, ktorý sa vylodil v Gibraltáre s 10 000 mužmi, prevažne Berbermi, pôvodnými obyvateľmi severnej Afriky. Najdôležitejšími mestami boli v tom čase postupne Córdoba, Sevilla a Granada.
V moslimskej Andalúzii existovali spoločne tri kultúry – islamská, kresťanská a židovská.
V roku 1492 pristál v Amerike Krištof Kolumbus a priniesol tak veľké bohatstvo andalúzskym prístavom Seville a Cádizu, ktorými prechádzala väčšina španielskeho obchodu s Amerikou.
Koniec 19. storočia bol v znamení anarchistických nepokojov.
Počas občianskej vojny v tridsiatich rokoch 20. storočia sa oblasť rozdelila podľa tried a obe strany sa správali veľmi bezohľadne. V rokoch 1950 až 1970 odišlo z Andalúzie 1,5 milióna obyvateľov za prácou do priemyselných miest na severe krajiny a do zahraničia.
Od 60. rokov sa tu rozvíja turistika a pre Andalúziu tak nastal obrat k lepšiemu.
