Gran Canaria v priebehu dejín
O Kanárskych ostrovoch koluje celý rad mýtov a legiend. Jedny považujú ostrovy za miesto, kde sa rozprestierala záhrada Hesperidiek, druhí zasa za ostrovy šťastných. Výnimočné nie sú ani teórie, v ktorých sa o ostrovoch hovorí ako o pozostatkoch stratenej Atlantídy. V Homérových spisoch sa zasa môžete dočítať o ľuďoch, ktorým sa dostalo požehnania a mohli tak zažiť nekonečnú rozkoš v krajine nepoznajúcej zimu. Že by to boli Kanárske ostrovy?
Záhradní Guančovia
Ostrovy patrili veľa rokov pred príjazdom prvých Európanov Guančom. Tí prišli pravdepodobne z Afriky v prvom alebo druhom storočí pred naším letopočtom. Dodnes je záhadou, ako sa na ostrovy dostali. Nenašlo sa totiž nič, čo by aspoň zdanlivo pripomínalo niečo, na čom by mohli priplávať. Navyše podľa domnienok mali Guančovia strach z vody.
Podľa archeologických nálezov žili prevažne v jaskyniach, kde aj chovali kozy na mlieko a mäso. Časti jaskýň im slúžili ako sýpky na obilie, ktoré pestovali pre svoju obživu. Rybárčili iba zriedka. Guančovia, rovnako ako starí Egypťania, svojich mŕtvych mumifikovali. Prečo, na to dodnes nikto neprišiel.
Európania na Gran Canarii
Prvými cudzincami, ktorí sa na Gran Canarii objavili, bola zrejme Arabi. Španieli sem priplávali až v 14. storočí, o oblasť mali ale záujem i Portugalci, a tak nasledujúcich sto rokov zažívali celé Kanárske ostrovy kruté boje, ktorých výsledkom boli tisíce mŕtvych. Hlavne na strane statočných, bohužiaľ ale chabo vyzbrojených Guančov. Konečné dobytie Gran Canarie je datované 29. apríla 1483.
Po objavení Ameriky bol ostrov Gran Canaria zastávkou na ceste do Ameriky a základňou pre lode z celého sveta. Kanárske ostrovy sa v 18. storočí kvôli zásobám vína cukrovej trstiny stali častým terčom pirátov, v tom období zároveň prišlo k plnému podriadeniu Španielsku. V roku 1852 vznikla zóna voľného obchodu. V roku 1978 v priebehu reorganizácie správneho systému Španielska dostalo súostrovie a s ním i Gran Canaria status autonómnej oblasti.
