História ostrova Malorka
Prapôvodní obyvatelia Malorky sa nazývali honderos, teda vrhači kameňov. Svoje obydlia talayots stavali z kameňov.
Prví známi obchodníci, ktorí na ostrov priplávali, boli Feničania. Celé Baleárské ostrovy dobyli neskôr Kartáginci a z Malorky sa tak v období púnskych vojen stala strategická základňa v dlhých bojoch proti Rimanom.
Rímska Malorka
Keď padlo Kartágo, bola Malorka v roku 123 pred naším letopočtom obsadená Rímskou ríšou. Rimania doviezli na ostrov okrem olív a viniča hroznorodého i jazyk a vytvorili prvú infraštruktúru. Ostrov rozkvital, stavali sa mestá, trhoviská, cesty a mosty a vznikali rozsiahle sýpky na obilie. Rimania boli prví, ktorí dali ostrovu meno.
Malorka čelila po páde Rímskej ríše útokom barbarských kmeňov, hlavne Vandalov. Byzantská ríša pripojila Malorku v šiestom storočí nášho letopočtu k svojmu územiu. V roku 903 sa vlády nad ostrovom ujali Arabi. Tí so sebou priniesli napríklad arabské číslice, medicínu, astronómiu, navigačné umenie, vodné hospodárstvo alebo záhradníctvo.
Aragónska a španielska Malorka
Ostrov v roku 1229 obsadil kráľ Jakub I. Aragónsky a Malorka sa tak dostala pod správu Koruny aragónskej. Po svadbe Isabely Kastílskej a Ferdinandom Aragónskym v roku 1469 sa stala natrvalo súčasťou Španielskeho kráľovstva. Baleárske ostrovy získali v roku 1983 status autonómnej oblasti.
