História Thajska

Najstaršie štáty a prvé civilizácie Thajské pamiatky

Najstaršie štáty na území dnešného Thajska vznikli okolo prelomu letopočtu. Počas 3. storočia sa tu sformovala civilizácia Dváravatí, ktorej mestské štáty obývali prevažne Mónovia. Neskôr sem striedavo zasahovala moc Angkorskej ríše a zároveň sa od severovýchodu začalo na dnešné thajské územie šíriť thajské osídlenie. V priebehu 13. storočia vzniklo v severnej časti niekoľko thajských štátov. Štát Sukhothaj získal mocenskú prevahu na väčšine tohto územia, a preto je oficiálne považovaný za prvý thajský štát.

Striedanie vlád v 1. tisícročí

V roku 1350 bol založený nový štát Ajutthaja. Počas niekoľkých desaťročí sa ajutthajským panovníkom podarilo ovládnuť Sukhothaj. V roku 1431 došlo k presunutiu strediska kambodžskej štátnej moci do Phnom Penh. Popri Ajutthaji vznikol v polovici 14. storočia aj štát Lan Sang v dnešnom Laose a severovýchodnom Thajsku. V 17. storočí bola Ajutthaja dominantnou mocnosťou v strednej časti Zadnej Indie a udržiavala bohaté medzinárodné styky. V roku 1767 však podľahla barmskej invázii a bola úplne zničená.

Kráľovskú moc obnovil v Thonburi vojvodca Tak Sin. Ten bol v roku 1782 svojimi dvoranmi vyhlásený za nepríčetného a zabitý. Nová dynastia Rattanakosin (Čakri) urobila hlavným mestom Bangkok. Pokračovala v mocenskej expanzii a vynútila si hegemóniu na celom území medzi Barmou a Vietnamom. Nasledovalo koloniálne prenikanie Británie a Francúzska do regiónu, čo predstavovalo vážnu hrozbu pre Siam. Králi Mongkut (Ráma IV.) a Čulalongkorn (Ráma V.) reagovali ústretovou diplomaciou a vznikol tak moderný thajský štát v terajších hraniciach. 

Novodobé dejiny Moderné Thajsko

Dňa 24. júna 1932, za vlády kráľa Rámy VI. z dynastie Čakrí, bola štátnym prevratom zavedená konštitučná monarchia. V jej čele stála Jeho výsosť kráľ Vatčirálongkón. Do úradu nastúpil po smrti svojho otca Bhumibhola Aduljadeje - Rámy IX. Jeho vláda trvala 70 rokov od roku 1946, čo je najdlhšie obdobie panovania jedného vládcu v thajskej histórii a vo svete vôbec. Celé Thajsko ho uctievalo a srdečne milovalo za všetko, čo urobil pre svoj ľud aj svoju krajinu. Zaujímavosťou je, že sám zložil thajskú hymnu. Za urážku monarchie sa v krajine doteraz trestá väzením, a to aj na niekoľko desiatok rokov.

V čase 2. svetovej vojny podporila vláda Plaeka Phibunsongkhrama Japonsko. Po vojne sa chopila štátnej moci organizácia Seri Thajä a nasledovalo obdobie demokratickejšej politiky. Dvojica štátnych prevratov v rokoch 1947 a 1948 priviedla k moci opäť Plaeka Phibunsongkhrama a začala byť znovu zdôrazňovaná úloha monarchie v thajskej spoločnosti.

V októbri 1973, za rozsiahlych demonštrácií v hlavnom meste, vtedajší predseda vlády Thanom Kittikačorn utiekol z krajiny a kráľ vymenoval úradnícku vládu. Po troch rokoch reforiem a volených vlád však bol obnovený vojenský režim. Od konca 70. rokov sa ďalšie vojenské vlády snažili o spolužitie s voleným parlamentom a po voľbách v roku 1988 vznikla civilná vláda. Tá bola zvrhnutá vojenským prevratom roku 1991, ale v roku 1992, počas novej vlny demonštrácií, bol vojenský režim donútený odstúpiť. 

21. storočie

V roku 2001 bol za ministerského predsedu zvolený Tchaksin Šinavatra. Ten začal program reforiem ekonomickej aj sociálnej politiky. 19. septembra 2006 nastal vojenský prevrat. Vojenskú juntu viedol generál Sonthi Boonyaratkalin. Juntou menovaná vláda presadila 10. augusta 2007 vo verejnom referende novú ústavu a 23. decembra 2007 sa konali nové voľby, v ktorých zvíťazila strana Pchak pchalang pračcháčchon (PPP), ktorú viedol Samak Sundaravej. Po demonštráciách v roku 2008 bola zostavená nová vláda premiéra Apchisit Vedžadžívu.