Poloha, ostrovy, rieky a ďalšia geografia Kvarneru
Záliv Kvarner (chorvátsky Kvarnerski zaljev, taliansky Quarnaro) vymedzuje na západe polostrov Istrie a na východe pobrežie chorvátskeho regiónu Lika. Jeho celková plocha dosahuje približne 3 700 kilometrov štvorcových vrátane radu ostrovov.
Aké ostrovy zapĺňajú Kvarner
Dĺžka kvarnerského pobrežia, dobre dostupného diaľnicou od slovinských hraníc, dosahuje aj zásluhou ostrovov viac ako tisícky kilometrov. Cres a Lošinj kedysi tvorili jeden veľký ostrov (Apsyrtides), ktorý vstaroveku rozdelil prieplav (Osorski tjesnac).
Originálna Kvarnerská riviéra sa v pôvodnom slova zmysle rozkladá medzi letoviskom Duga Uvala na východnej strane polostrova Istria a tradičnými kúpeľmi Opatija úplne na severe. Dnes sa oblasťou Kvarnera z hľadiska turistického ruchu rozumie skôr Kvarnerský záliv od letoviska Opatija na severe po mestečko Karlobag na juhu a vyššie uvedené ostrovy (okrem Pagu).
PREHĽAD HLAVNÝCH OSTROVOV KVARNERSKÉHO ZÁLIVU
| Názov | Plocha (v km2) | Dĺžka pobrežia (v km) | Počet obyvateľov (v tisícoch) | Najvyšší bod (v metroch) | Najväčšie mesto |
|---|---|---|---|---|---|
| Krk | 405,78 | 189,3 | 18 | Obzova (568) | Krk |
| Cres | 405,78 | 247,7 | 3 | Gorice (639) | Cres |
| Pag | 284,56 | 269,2 | 8 | Sveti Vid (349) | Pag |
| Rab | 90,84 | 103,2 | 9 | Kamenjak (410) | Rab |
| Lošinj | 74,68 | 112,2 | 8 | Televrina (589) | Mali Lošinj |
Zemepis Kvarnerského zálivu a najbližšieho okolia
Celá oblasť Kvarnera - na ostrovoch aj v priliehajúcom vnútrozemí - je výrazne hornatá. Severnej časti dominuje vrchol Risnjak (1 528 m n. m.), v južnej polovici sa vypína pohorie Velebit. Z ostrovov sa najviac vlní Cres, kde sa objavujú vrcholky cez 600 metrov nadmorskej výšky.
Z početných riečok stojí za zmienku Raša ústiaca do Jadranu v zátoke Raški, meandrovitá Rječina v Rijeke a Dubračina v Crikvenici, kam tečie z jazera Tribaljsko. Ďalšie významné vodné plochy sú Vransko jazero na Crese a priehrada Ponikve na Krku. Ku slávnym Plitvickým jazerám sa zo Senje dostanete asi za 90 minút.
Kvarner a jeho demografia
Medzi 250 a 300 tisícmi obyvateľov žije trvalo v častiach regiónov, tvoriacich dohromady oblasť Kvarneru. Z ostrovov je najľudnatejší Krk, najväčšou hustotou zaľudnenia sa pýši Rab.
NAJĽUDNATEJŠIE MESTÁ KVARNERU
| Názov | Počet obyvateľov (v tisícoch) | Hlavná atrakcia |
|---|---|---|
| Rijeka | 142 | Barokový chrám sv. Víta |
| Opatija | 12 | Opátstvo Sv. Jakova |
| Crikvenica | 11 | Zrúcanina hradu Badanj |
| Krk | 5 | Stredoveké opevnenie |
| Cres | 3 | Palác Arsan |
Z národností jasne dominujú Chorváti, nepatrné percento obyvateľov sa hlási k talianskej, slovinskej a srbskej národnosti. K najznámejším rekreačným strediskám patrí Opatija, Crikvenica, Baška, Njivice, Lopar alebo Novalja.
