Poloha a geografia Egypta
Nekonečná Sahara a majestátny Níl, to sú dva prírodné fenomény, ktoré zásadným spôsobom formujú podobu Egypta. Najväčšia piesočnatá púšť sveta zaberá väčšinu z jeho viac ako jedného milióna kilometrov štvorcových rozlohy. Západne od Nílu sa rozprestiera hornatá Arabská púšť, východne od nej v podobe Líbyjskej púšte, ktorú čiastočne pokrývajú aj piesočnaté moria. Jej súčasťou je i Kattarská preliačina, najnižšie miesto krajiny s 137 metrami pod úrovňou mora.
Aký dlhý je Níl
Druhá najdlhšia svetová rieka pretína Egypt z juhu na sever v dĺžke zhruba 1 600 kilometrov. Do vyprahnutej krajiny prináša toľko dôležitú vodu, preto je celé nílske údolie husto obývané. Najviac obyvateľov žije v nílskej delte, ktorá je ústím veľtoku do Stredozemného mora.
Nachádzajú sa tam i najväčšie egyptské mestá, desaťmiliónová metropola Káhira a starobylá Alexandria. Na hornom toku je Níl spútaný Asuánskou priehradou vytvárajúcou gigantické Násirovo jazero.
Egypt, krajina dvoch kontinentov
Časť vodnej nádrže zasahuje do južnejšie položeného Sudánu. Egypt susedí na západe s Líbyou, na východe s Izraelom. Sinajský polostrov, po ktorom sa táto hranica ťahá, leží už v Ázii. Vďaka Hore svätej Kataríny (2 642 metrov) ide navyše o najvyššie umiestnený egyptský región.
Rozdelenie medzi Sinajom a zvyškom Egypta, zároveň medzi Áziou a Afrikou, tvorí Suezský prieplav. Tento kanál, postavený v roku 1869, umožňuje lodiam rýchlo sa dostať do Červeného mora a ďalej do Indického oceánu, čo výrazne skracuje pôvodnú zdĺhavú plavbu okolo afrických brehov.
Vznik Červeného mora
Červené more, obklopené z troch strán púšťou, vzniklo asi pred 40 miliónmi rokov. Arabský polostrov sa oddelil od Afriky, a tak bolo umožnené vniknutie vôd Indického oceána do vzniknutej trhliny. More je pokojné v priemere iba 50 dní v roku.
Obyvatelia Egypta
Egypťania tvoria 95 % celkovej populácie. Medzi menšiny patria Núbijci, Berberi, Beduíni, Arabi, Turci, Gréci a malé kmeňové komunity ako Bejovia a Domovia. Úradným jazykom je arabčina.
