História Fuerteventury v kocke
Prvými obyvateľmi Fuerteventury boli zrejme kromaňonci zo severného Alžírska. Začiatkom doby bronzovej objavili ostrov kmene z oblastí Stredozemného mora. Obe rasy sa v priebehu ďalších rokoch zmiešali, čím vzniklo etnikum dnes známe ako Guančovia, prví obyvatelia Kanárskeho súostrovia.
Tajomstvo pôvodných obyvateľov
Ako sa praobyvatelia dostali na Kanárske ostrovy, to je doteraz záhadou. Podľa výpovedí prvých Európanov, ktorí k ostrovom doplávali, nemali domorodci ani moreplavecké znalosti, ani žiadne plavidlá.
Prví obyvatelia si vtedy hovorili Majos nebo Mahos (Maho = zem). Španieli si toto označenie neskôr upravili Majoreros, čo zostalo dodnes. Pôvodne bol ostrov známy pod menom Herbania.
Obdobie kolonizácie
V 14. storočí ostrov dobyl Jean de Béthencourt. V roku 1402 sa mu vzdali vládcovia ostrova Guize a Ayoze a prijali kresťanskú vieru. Pôvodní obyvatelia sa rýchle zmiešali s osadníkmi z Normandie, Gaskonska a hlavne z Andalúzie. Bolo založené mesto Betancuria a z ostrova sa pomaly stávala prosperujúca oblasť.
16. storočie znamenalo pre Fuerteventuru obdobie invázií zo strany obchodníkov s otrokmi. Na konci 16. storočia pirát Arráez vyplienil zem, zapálil celé dediny vrátane hlavného mesta a zajal väčšinu obyvateľstva.
Intenzívna ťažba dreva a nadmerné využívanie pôdy rýchlo viedli k vysušeniu vodných prameňov a pôdnym eróziám. Spolu s dlhými suchami a rozmnožením sarančí bola krajina onedlho na pokraji hospodárskej kríze.
Novodobá história
V 19. storočie prichádzajú hladomory. Obyvateľom neostáva nič iné ako odísť z ostrova. Cieľom miestnych obyvateľov sú ostrovy a mladé štáty Latinskej Ameriky ako Mexiko, Venezuela, Kuba alebo Brazília.
50. roky 20. storočia sú obdobím rozvoja obchodu. Obyvateľstvo sa sťahuje z tradičných sídlisk na pobrežie a stavajú sa prístavné mestá. Vzniká i Gran Tarajal, prístav na vývoz rajčín, tradičnej plodiny ostrova.
Dnes je pre ostrov najdôležitejší turistický ruch.
