1. Fischer.sk
  2. Brazília
  3. Poloha a geografia

Poloha a geografia Brazílie

Brazília je piata najväčšia krajina sveta. Jej plocha viac ako 8,5 milióna kilometrov štvorcových predstavuje takmer polovicu rozlohy celej Južnej Ameriky. Tiež počtom obyvateľov (209 miliónov v roku 2018) jej patrí piata priečka a status najľudnatejšieho štátu juhoamerického kontinentu. Jej susedmi sú Kolumbia, Venezuela, Surinam, Francúzska Guyana, Guyana, Peru, Bolívia, Paraguay, Argentína a Uruguay.

Geografie Brazílie

Geografická mapa Brazílie

Na severe krajiny sa rozkladá Guyanská vysočina s najvyššou brazílskou horou Pico da Neblina. Na ňu z juhu nadväzuje rozľahlý Amazonský dažďový prales, ktorý sa nachádza v Amazonskej nížine a zaberá neskutočných 3,5 milióna kilometrov štvorcových, čo je približne rozloha Slovenskej republiky znásobená 45x. Na východe a juhovýchode krajiny sa rozprestiera rozsiahla Brazílska vysočina rozkladajúca sa na takmer polovici celého územia Brazílie.

Najvyššie pohoria Brazílie

Názov Najvyšší bod Nadmorská výška v metroch Zaujímavosť
Chapada Diamantina Pico do Barbado 2 033 Súčasť národného parku
Mantiqueira Pedra da Mina 2 798 Campos do Jordao je najvyššie položené brazílske mesto
Planalto Brasileiro (Brazílska vysočina) Bandeira 2 892 Celková rozloha 4 milióny km2
Planalto das Guianas (Guyanská vysočina) Pico da Neblina 2 994 Najvyššia hora Brazílie
Serra do Caparaó Pico da Bandeira 2 892 Súčasť národného parku
Serra do Espinhaço Pico do Sol 2 072  
Tijuca Corcovado 710 Socha Krista Vykupiteľa na vrchole

V oblasti Amazonskej nížiny preteká množstvo vodných tokov, z ktorých najvýznamnejšia je najväčšia rieka sveta Amazonka. Meria cez 7 tisíc kilometrov a jej koryto dosahuje v niektorých miestach v blízkosti ústia do Atlantického oceánu šírky až 80 kilometrov. Lodná doprava skrz Amazonský prales má pre krajinu obrovský význam.

Geografie Brazílie

Najdlhšie rieky Brazílie

Názov Dĺžka v kilometroch Ústie Zaujímavosť
Amazonka 7 062 Atlantický oceán Najdlhšia rieka sveta
Araguaia 2 630 Tocantins Zahŕňa najväčší riečny ostrov sveta Ilha do Bananal
Juruá 3 280 Amazonka Súčasť ekoregiónu Purus Várzea
Paraná 4 350 Atlantický oceán (Río de la Plata) Druhá najväčšia rieka Južnej Ameriky
Sao Francisco 3 180 Atlantický oceán Vodopády Paulo Afonso
Vodných ciest sa Brazíliou prepletá viac ako 50 tisíc kilometrov. K najvyťaženejším riečnym prístavom patrí Belém alebo Porto Alegre, najdôležitejším námorným prístavom je Rio de Janeiro. Brazília využíva vodu tiež pre výrobu elektriny. Jedna z najväčších vodných elektrární na svete funguje pri rieke a rovnomenných vodopádoch Iguaçu, ktoré sa tiahnu v dĺžke bezmála 40 kilometrov.

Administratívne delenie Brazílie

Brazíliu tvorí 5 územných celkov (tzv. Hlavných regiónov):

  • Sever (Norte),
  • Severovýchod (Nordeste),
  • Stredozápad (Centro-Oeste),
  • Juhovýchod (Sudeste),
  • Juh (Sul).

Delí sa na 26 spolkových štátov a jeden federálny okrsok, oblasť hlavného mesta Brasília (patrí do regiónu Stredozápad).

Geografie Brazílie

Najdôležitejším regiónom je Juhovýchod. Hoci zaberá iba 10% z celkového územia Brazílie, žije tu okolo 40% obyvateľov. Tu sa tiež nachádzajú najväčšie mestá São Paulo a Rio de Janeiro.

Najväčšie mestá Brazílie

Názov Počet obyvateľov (2018) Štát Najväčšia atrakcia
Sao Paulo 12 176 866 Sao Paulo Bulvár mrakodrapov Avenida Paulista
Rio de Janeiro 6 688 927 Rio de Janeiro Cukrová homoľa, socha Krista, pláž Copacabana, botanická záhrada, prístavisko Valongo (všetko UNESCO)
Brasília 2 974 703 Distrito Federal Katedrála Zjevenia Panny Márie
Salvador 2 857 329 Bahia Historická štvrť Pelourinho (UNESCO)
Fortaleza 2 643 247 Ceará Beach Park, najväčší akvapark Latinskej Ameriky
Belo Horizonte 2 501 576 Minas Gerais Štvrť Moderno da Pampulha (UNESCO)
Manaus 2 145 444 Amazonas Sútok Amazonky s Rio Negro
Curitiba 1 917 185 Paraná Vzorové ekologické mesto podľa OSN
Recife 1 637 834 Pernambuco Kultúrny komplex Instituto Ricardo Brennand
Goiania 1 495 705 Goiás Park Vaca Brava

Nerastné bohatstvo a ťažba surovín v Brazílii

Najvýznamnejšie sú pre Brazíliu gigantické zásoby železnej rudy, ďalej mangán, bauxit, meď, zinok, nikel, volfrám alebo cín. Nezanedbateľné nie sú ani zdroje kremeňa, zlata, diamantov a ďalších drahých kameňov, ropy, zemného plynu a ďalších surovín.
 
Vďaka svojim rozsiahlym rezervám nerastného bohatstva si Brazília v podstate vystačí sama vo všetkých smeroch. Jediný nedostatok má v prípade fosílnych palív, pri ktorých ťažba nestačí pokryť domácu potrebu.

Brazílske poľnohospodárstvo

Poľnohospodárska produkcia má v Brazílii obrovskú dôležitosť. Polovicu rozlohy krajiny tvoria lesy, lúky, pasienky a orná pôda zaberajú okolo štvrtiny územia, značný význam majú plantáže. K najdôležitejším brazílskym plodinám patria hlavne káva (Brazília je jej najväčším vývozcom na svete), ryža, pomaranče, papája a ďalšie tropické ovocie, sója či maniok (podobný sladkému zemiaku). Zásadnú úlohu hrá tiež rybolov.

Geografia Ria de Janeira

Jedna z verzií o pôvode názvu mesta rozpráva o portugalskom moreplavci menom Coelho, ktorý ako prvý Európan objavil nádherný záliv Guanabara a jeho brehy porastené tropickým lesom. Bolo to v januári a Coelho nesprávne usúdil, že sa jedná o ústie veľkej rieky. Nazval ho teda Rio de Janeiro – „Januárová rieka“.

Rio de Janeiro dnes okolo zátoky zaberá priestor 780 kilometrov štvorcových. Z pralesa, ktorý pokrýva asi 20% rozlohy mesta, vystupujú žulové horské hrebene s vrcholmi ako Pão de Açúcar (Cukrová homoľa), Corcovado (na ktorom stojí socha Krista Spasiteľa), Dois Irmaos či Gave. V Riu a okolí sa tiež tiahne úctyhodných 90 kilometrov pláží vrátane svetoznámej Copacabany.