Stručná história Francúzska
Osídlenie Francúzska je dokladované až do dôb paleolitu. Od 6. storočia pred naším letopočtom jeho územie obývali keltské kmene, ktoré boli na prelome letopočtu podrobené Rímskou ríšou. Tak vznikla provincia Galia, ktorej možno vzdoroval i nejaký historický Asterix s Obelixom...
Po zániku Galie prenikli do oblasti germánske kmene. V 5. storočí vytvorili pod vedením rodu Merovejovcov silnú Franskú ríšu, najmocnejší štátny útvar raného stredoveku. Najväčší rozmach dosiahla v 8. storočí pod vládou Karla Veľkého, kedy ovládala takmer celú centrálnu Európu. Po jej rozpade v roku 843 (Verdunská zmluva) sa začína tvoriť územie dnešného Francúzska. V roku 987 sa vlády ujala dynastia Kapetovcov a krajina rastie na európsku veľmoc.
Vo víre vojny a náboženstva
Normandský vojvoda Viliam Dobyvateľ obsadil v roku 1066 Britské ostrovy. O 300 rokov neskôr viedli historické územné spory medzi Francúzskom a Anglickom k storočnej vojne, v ktorej Francúzsko v roku 1453 definitívne zvíťazilo a Anglicko stratilo väčšinu svojich držieb na francúzskom území.
Začiatkom 16. storočia sa v Európe k moci dostali katolícky Habsburgovia. Kruté náboženské vojny vyvrcholili Bartolomejskou nocou (24. 8. 1572) vraždením protestantských hugenotov. Upokojenie prišlo až po vydaní Ediktu nantského (1598) kráľom Henrichom IV., ktorý protestantom priznával rovnaké práva ako katolíkom.
Prehľad francúzskych panovníkov:
Karlovci (843 – 987):
| Karol II. Holý (843 – 877) | Karol III. Tlstý (884 – 887) | Rudolf Burgundský (923 – 936) |
| Ľudovít II. Koktavý (877 – 879) | Odo Parížsky (888 – 898) | Ľudovít IV. Zámorský (936 – 954) |
| Ľudovít III. (879 – 882) | Karol III. Prostý (898 – 923) | Lothar I. (954 – 986) |
| Karloman II. (879 – 884) | Róbert I. (922 – 923) | Ľudovít V. Lenivý (986 – 987) |
Kapetovci (987 – 1328):
| Hugo Kapet (987 – 996) | Ľudovít VII. (1137 – 1180) | Filip IV. (1285 – 1314) |
| Róbert II. (996 – 1031) | Filip II. (1180 – 1223) | Ľudovít X. (1314 – 1316) |
| Henrich I. (1031 – 1060) | Ľudovít VIII. (1223 – 1226) | Ján I. (1316 – 1316) |
| Filip I. (1060 – 1108) | Ľudovít IX. (1226 – 1270) | Filip V. (1316 – 1322) |
| Ľudovít VI. (1108 – 1137) | Filip III. (1270 – 1285) | Karol IV. (1322 – 1328) |
Kapetovci, vetva z Valois (1328 – 1589):
| Filip VI. (1328 – 1350) | Ľudovít XI. (1461 – 1483) | František II. (1559 – 1560) |
| Ján II. (1350 – 1364) | Karol VIII. (1483 – 1498) | Karol IX. (1560 – 1574) |
| Karol V. (1364 – 1380) | Ľudovít XII. (1498 – 1515) | Henrich III. (1574 – 1589) |
| Karol VI. (1380 – 1422) | František I. (1515 – 1547) | |
| Karol VII. (1422 – 1461) | Henrich II. (1547 – 1559) |
Kapetovci, vetva Bourbon (1589 – 1792):
| Henrich IV. (1589 – 1610) | Ľudovít XIV. (1643 – 1715) | Ľudovít XVI. (1774 – 1792) |
| Ľudovít XIII. (1610 – 1643) | Ľudovít XV. (1715 – 1774) |
Prvé cisárstvo, dynastia Bonaparte (1804 – 1814, 1815):
| Napoleon I. (1804 – 1815) | Napoleon II. (1815 – 1815) |
Kapetovci, vetva Bourbon (1814 – 1830):
| Ľudovít XVIII. (1814 – 1824) | Karol X. (1824 – 1830) |
Kapetovci, vetva Bourbon-Orléans (1830 – 1848):
- Ľudovít Filip (1830 – 1848)
Druhé cisárstvo (1852 – 1870):
- Napoleon III. (1852-1870)
Velikáni Ľudovít a Napoleon
Zlatý vek francúzskej monarchie nastal s vládou Ľudovíta XIV. (1643 – 1715), asi najvýznamnejšieho panovníka francúzskych dejín. Jeho následníci však krajinu ekonomicky vyčerpávajú a situácia vrcholí v roku 1789 Veľkou francúzskou revolúciou. Vzbúrené masy poddaných dobyli Bastilu, zvrhli kráľovský majestát a nastolili republiku.
Začiatkom 19. storočia zažiarila hviezda Napoleona Bonaparteho. Vyhlásil sa za cisára (1804) a v mnohých vojnách začal dobývať značnú časť Európy. Po jeho porážke spojenými európskymi armádami (Bitka národov pri Lipsku – 1813 a bitka pri Waterloo – 1815) sa destabilizovaná krajina stáva konštitučnou monarchiou. Vlády sa ujal Bourbon Ľudovít XVIII. a po ňom Karol X., ktorí sa spolu so silným vplyvom cirkvi snažili reštaurovať krajinu po páde Napoleona.
Cesta k modernému Francúzsku
Po prehranej prusko-francúzskej vojne prišlo opäť k oslabeniu monarchie a vo Francúzsku vzniká v roku 1870 Tretia republika. Výrazne rozšírila koloniálne územie (hlavne na severe a severozápade Afriky a v juhovýchodnej Ázii) a pretrvala až do okupácie nacistickým Nemeckom v roku 1940.
Po druhej svetovej vojne sa ministerským predsedom stal Charles de Gaulle, ktorý onedlho ustúpil tlakom komunistov a sociálnych demokratov a podal demisiu. Až v roku 1958 je de Gaulle zvolený za prezidenta, vyhlasuje Piatu francúzsku republiku, krajinu plne stabilizuje a vytvára základy moderného Francúzska.
