Pútavá história Menorcy
Menorca si stále uchováva svoj osobitý charakter. Stopy v jej kultúre zanechali staroveké národy, Katalánci, Turci, Angličania, Francúzi i Španieli. Všetci sa nezmazateľne zapísali do dejín Baleárskych ostrovov vrátane Menorcy, dali mená mnohým mestám a utvárali miestnu gastronómiu i štýl života.
Kto vládol Menorce v staroveku a stredoveku
Prvé stopy osídlenia Menorcy (rôzne megalitické stavby a obývané jaskyne) siahajú až do druhého tisícročia. Významné bolo obdobie tzv. talayotickej kultúry, kedy vznikali jedinečné stavby. Feničania a Kartáginci súperili od 3. tisícročia pred naším letopočtom o nadvládu nad ostrovom. Menorcu ovládali prvých päť storočí Rimania, potom Vandali.
V období nadvlády Arabov žilo miestne obyvateľstvo v tolerancii. Katalánci dobyli v roku 1287 ostrov naspäť, a tak sa Menorca stala súčasťou katalánsko-aragónskeho kráľovstva. Tureckí piráti ako Červenofúz ničili ostrov v 16. storočí lúpežami a páchaním násilia a krutostí.
Na ceste do španielskeho náručia
Výsledkom vojen o španielske dedičstvo bolo postúpenie ostrova Angličanom v roku 1713. Výrazne obohatili menorskú kultúru i architektúru. Richard Kane, anglický guvernér, premiestnil hlavné mesto z Ciutadelly do Mahónu a obe mestá vzájomne spojil cestou. Nechal postaviť aj vodojem a zakázal klčovanie stromov na severe ostrova.
Menorca bola v roku 1802 znova pripojená k Španielsku a v roku 1983 získali autonómiu celé Baleárske ostrovy. UNESCO vyhlásilo ostrov v roku 1993 za svetovú rezerváciu biosféry.
